Amicus Slovakia

Chira Janus- Suzi  "Suzi, Zuzka"

V1, CAC, CACIB

 
Suzi je naša krásna modelka. Vo svojom živote absolvovala iba tri výstavy, ale podarilo sa jej na nich získať tituly CAC, CACIB a res. CAC!!

Ako k nám Suzi prišla:

Suzin príbeh bol veľmi zaujímavý, a akčný. Ale pekne po poriadku. Rozhodli sme sa, že maminke pod stromček kúpime psíka. Keďže  tatko má svoju Fibku a Katku, tak nech maminke nie je ľúto, a keď bude doma sama, aby mala spoločníka. Tak som sa teda dala do vyberania plemena. (Vlastne, plemeno bolo vybraté, než som Baške navrhla, že by sme toto mohli spáchať.) Voľba padla na Coton de Tuleár alebo inak, Madagaskarského psíka. Malo by to byť plemeno "antistresové", ktoré je za každú srandu, ale keď cíti, že pániček alebo panička na srandu nemajú náladu, pekne si zalezie do pelechu a bude spať. Je to plemeno menšie, ale zároveň nie úplne "pidi", aby ho tie naše baby náhodou nezlikvidovali. A vec ďalšia, cotonek nepĺzne a ak áno, tak len minimálne. Takže by si ho mamka mohla zobrať aj dnu a nemusela sa obávať potom celodenného vysávania, ako keď sa barákom preženie napríklad Misska.  A keďže Bašena na môj nápad kývla, tak sme začali zháňať. A aj sme našli. Šteniatka z Čr, odber tesne pred vianocami. Tak sme jedno, po dohdonutí približnej ceny zajednali. Fenku, čo najsvetlejšiu. Šteniatka sa narodili a tak sme začali s chovateľkou hovoriť o zálohe a konečnej sume. Tá sa však nenápadne a postupne šplhala do závratých výšin (pani chovateľka urobila chybu, keby na začiatku povedala max. cenu a potom znížila, boli by sme happy, a le keď povie cenu min. a potom zvýši o 4 tis. české, už je to aj dosť), museli sme od toho ustúpiť. A začalo sa ďalšie hľadanie. Pani chovateľka síce ešte volala, že cenu zníži a že by bola ochotná predať aj na "splátky", ale nám sa jej chovanie zdalo natoľko neseriózne, že sme to odmietli. A hľadali. Až sme našli. Kontakt na p. Fízeľa nám dala jedna česká chovateľka. A začalo sa dlhé mailovanie. P. Fízeľ síce mal dve fenečky, ale jednu si chcel nechať a druhá mala putovať do Chorvátska. Nakoniec sa nám však podarilo ho "ukecať" a fenečka, ktorú si chcel nechať teraz spí niekde pod našim stolom:-) Malo to však jeden háčik. Šteniatko už bolo k odberu. A tak sme vymysleli plán. Prepadneme našich doma a šteniatko odovzdáme s predstihom. Tatino ale chcel, aby sme cez vik prišli normálne domov a trošku pomohli z robotou. Tak sme si museli vymýšlať, prečo nemôžme prísť. A musím povedať, že klamať rodičom je riadna fuška. Nakoniec sme teda akože mali naplánované niečo iné a domov išiel len Ďuri. A stal sa špiónom. Ako prvá prišla info, že naši nebudú doma a nebudú pracovať a čakať, kým mi prídeme, ale že budú v Kremnici na rodinnej "sešlosti" a že pôjdu spať na chatu. Tak si vravíme, fajn, aspoň to máme od chovateľa bližšie. Ďuri priebežne podával informácie, čo sa deje, kde naši sú. Dokonca sme museli pred Kremnicou zakotviť v reštaurácii, aby sme sa s našimi v Kremnici nestretli. A keď už boli na určenom mieste, my sme vyrazili z reštaurácie, dorazili na chatu, pustili vodu, zapli elektriku, rozkúrili, otvorili okenice a prišla smska, že tatko práve povedal, že idú spať nakoniec domov. A tak sme vypli vodu, zavreli okenice, zahasili oheň, vypli elektriku, zamkli, nasadli do auta a vyrazili do Martina. A to všetko za pol hodinku. Doma sme nachystali Vianoce:-) na stôl sme dali vianočný obrus, malý vianočný stromček, nasadili sme si vianočné čiapky, otvorili fľašu vína, ktorú sme navliekli do vianočného oblečku a miesto vrchnáka sme mali vianočnú čiapku, pustili vianočné pesničky a netrpezlivo čakali, až Ďuri prezvoní, že vyrazili z Kremnice. A keďže šoférovala mamka, naše čakanie na ďalšie prezvonenie, že vošli do Mt a máme už len pár minút, bolo nekonečné (prepáč mami:-)).  Ale dočkali sme sa!! A tak sme sa nachystali. Zhasli sme, pustili vybranú piesenku, (medzitým auto dorazilo), sadli sme si na zem v obývačke, malú sme dali do  Milkulášskej ponožky. Prvý dorazil dnu Ďuri a prisadol si k nám. Potom došla mamina, otvorila dvere, Danko zasvietil. My sme zakričali Veselé vianoce:-) a naša maminka ostala stáť vo dverách, začalo jej triasť bradou a potom začali aj tiecť slzičky. Keď sme jej povedali, aby tam nestála ako puk a neplakala a išla za nami, tak začala plakať ešte viac:-) tak sme sa museli postaviť zo zeme, prísť k mamke, dať jej darček:-) Medzitým tatko ešte vonku schovával nejaké veci pred začínajúcim dažďom (hrozné vianoce, ani nesnežilo!!:-)) a tak sme mohli zase zhasnúť a prekvapiť tatka, tentokrát už aj s maminkou:-)) tatino vypúlil oči a nezmohol sa ani na slovko:-))) Zbytok večera sme prekecali, prehladili a premazlili sa z novým členom:-) Krpaté psisko si urobilo z obývačky svoje teritórium a zoznámenie s našimi babami vo vnútri nepripadalo do úvahy:-) Ráno však už na dvore taká hustá nebola, ale zase si do ničoho nenechala kecať:-) vrčí, šteká, od zeme ju nevidno a vyskakuje si:-)) ale je to zlatíčko!!

A podľa posledných informácií z Martina, už sa naháňa s Kačkou aj v obývačke:-)))

Pár fotiek z výpravy a Zuzkinho bláznenia s Katkou:-)

Viac fotiek z našej tajnej vianočnej výpravy nájdete TU!

A tu pár fotečiek z bláznenia s Kačenkou:

Ďalšie fotky atď budeme priebežne dopĺňať!!